To je len zlomok toho, čo prežíva Dafné. Krásne dievča s havraními vlasmi a nebesky modrými očami púta pohľady okolia. Jej život je však doslova boj o prežitie. Bez rodičovskej lásky, bez priateliek, bez pochopenia a podpory. Jediný, kto pri nej stojí, je Adrián. Až kým…
…sa do susedstva neprisťahuje sexi čudák Dominik. Nemotorne vpadn... číst celée Dafné do života a ona zisťuje, že nie každý jej chce zle. Čistá duša Dominika ju láka ako svetlo nočného motýľa. On pochádza z usporiadanej rodiny, jediný, kto tam robí “vietor”, je jeho dedko. Spočiatku sa zdá byť senilnejúcim mrzútom, ale život sa s ním nemaznal a zbožňuje kapelu Queen, tak mi bol razom sympatickejší, napriek jeho “besným chvíľkam”. Páčilo sa mi, aký bol voči Dafné empatický.
Keď autorka avizovala, že chystá príbeh s názvom Kráľovná čiernych tenisiek, absolútne mi nenapadlo, že ho vlastne čítam. Aj keď majú tenisky svoj význam pre dej, Nelám mi krídla je poetickejší názov. K príbehu sa, podľa mňa,hodí viac.
Čo však musím spomenúť je, že Ježovičová opäť majstrovsky vykreslila mládež. Akí vedia byť k sebe lojálni alebo nevraživí, láskaví i krutí. Žiadna zo situácií mi nepripadala silená, autorka píše realisticky a s ľahkosťou aj scénky, ktoré ľahkými rozhodne nie sú.
Priznám sa, že v závere som bola rozčarovaná takmer z každej postavy. Najviac ma sklamali Dominikovi rodičia. Odhliadnuc od faktu, že mám asi 200 nezodpovedaných otázok k príbehu, nechcem na ne odpovede hneď. Budem veriť, že autorka na nič nezabudne pri písaní pokračovania osudov postáv. A či pokračovanie bude? Musí! Iná možnosť sa nepripúšťa :D
Na začátku se seznamujeme se Soňou, která žije obyčejným životem. Věnuje se své práci učitelky a zpěvu, který pro ni znamená opravdu hodně. Dohlíží na ni, stejně jako na celou rodinu, její přísný otec a matka pouze přitakává. Chtějí pro ni to nejlepší, ale jako silně věřící ji drží až příliš zkrátka a nesnaží se ani pochopit její touhy po skutečném životě a lásce. Svého snoubence nemilu... číst celéje. A když se v tetovacím salónu seznámí s Michalem, je z něj velmi nejistá a skoro vyděšená. Tetování má být forma rebelie a úniku, ale co když to nedokáže?Závěr je svým způsobem nostalgický i dojemný, alespoň tak jej mohou vnímat citlivější čtenářky, které dokázaly projít vším marastem a prožít se Soňou její radosti i útrapy.Škoda, že se autorka rozhodla vydat dramatičtější cestou utrpení a sázet na záměrnou srdceryvnost, která vyznívá uměle. V tomto případě je román zřejmě vhodný pouze pro čtenářky, které chtějí drama za každou cenu. Hlavně, když se hrdinka potácí od jedné tragédie ke druhé.