Najlepšia, najdrsnejšia a najreálnejšia kniha, ktorú som prečítala tento rok. Táto kniha ma zničila, zlomila, otvorila mi oči a po jej dočítaní som ostala pozerať do steny neschopná akejkoľvek myšlienky, či pohybu. Nenachádzam dostatočne dobrých slov, aby som opísala, čo sa vo mne odohrávalo pri čítaní, či práve teraz odohráva po dočítaní. Bolo to neskutočné, bola to facka, je to vojna. Vojna vo svojej natvrdšej a najdrsnejšej podobe. Príbeh, ktorý napísal človek, ktorý všetko toto zažil a písal z vlastnej skúsenosti. A to je na tom to najhoršie. Toto je realita. Nie je to výmysel niekoho, kto sa snaží upútať pozornosť a tak vloží do knihy, čo najviac drsných scén. Nie, ono sa to všetko stalo, tie zverstvá, násilie, nenávisť, boj. Neskutočne dobre stvárnený psychologický prerod človeka zhýčkaného mierom a pohodlnosťou a jeho náraz pri osobnom stretnutí s vojnou, o ktorej čítal doteraz len v novinových článkoch. Vedel, že sa niečo takéto deje a myslel si, že je silný a pripravený na všetko. Aký bol jeho šok, keď zistil, že na toto nemôže byť pripravený nikdy nikto a je to zmena, ktorá ho poznamenala netušeným a nenávratným spôsobom. A celé to prepojené umením a jednou divadelnou hrou. Hrou, ktorá mala zmieriť nezmieriteľné a aspon na chvílu ukázat, že na divadelných doskách sú len postavy a že je možné aspon na chvíľu sa oprostit od predsudkov, vierovyznania, vojny a nenávisti. Snaha vytvoriť niečo viac, spojit nespojitelné. Slub daný umierajúcemu priateľovi, ktorý ho navždy zmenil. A tak ako sa to stalo Georgesovi, tak som dopadla aj ja. Už nikdy sa nebudem na svet pozerať tak ako pred prečítaním tejto knihy. Nespomeniem si, ktorá kniha ma naposledy tak silno zasiahla ako práve Čtvrtá zeď. V hlave mám úľ myšlienok a emócií, ktoré by som hrozne rada vyjadrila, ale nedokážem. Občas proste slová nestačia. Prečítajte si ju. Ale opatrne, môže sa stať, že táto kniha vo vás zanechá nezmazateľnú stopu. Takže čítate na vlastné riziko. schovat popis