Publikácia doc. Antona Szomolányiho, ArtD. s názvom "Kamera - beží 2 …" voľne nadväzuje na prvý diel publikácie s rovnakým názvom, ktorý vyšiel tlačou v roku 2016. Kým v predošlej knižke sa autor venuje najmä fyzikálnym vlastnostiam svetla a základným tvorivým postupom pri vzniku filmového obrazu, nová publikácia zdôrazňuje význam najnovších praktických poznatkov v digitálnej filmovej tvorbe. Čitateľ dostane odpoveď na nové otázky, ktoré prináša digitálna filmová prax. Monografia je zameraná najmä na praktické riešenia kameramanskej tvorby podľa najnovších trendov. Kniha je rozdelená do 33 kapitol, vychádza pritom z praktických potrieb kameramana - tvorcu a vysvetľuje podrobne rôzne tvorivé situácie a postupy. Ako možno riešiť smerovanie pohľadu respondenta pri filmovej výpovedi, či pravidlo pre nastavenie správnej výšky snímacej kamery. Szomolányi skvelo objasňuje významné postupy súčasnej digitálnej exponometrie, lebo len ony umožnia vznik plnohodnotného filmového digitálneho obrazu. Vysvetľuje proces prevodu scénického obrazu, teda predmetnej reality, do výtvarne expresívneho filmového tvaru. Transformačný proces, ktorý pritom prebieha dnes stále nie je definitívny, vyvíja sa, a pre každý typ profesionálnej kamery používa dokonca vlastný firemný formát spracovania surových (RAW) obrazových dát. Podstatou však je, že digitalizácia snímaného obrazu už konečne pripomína ten logaritmický prevod, ktorý my kameramani dávno poznáme z definícií tzv. fotochemických senzitometrických charakteristík klasického filmu. Pravda s istými novými špecifikami a technickými zvláštnosťami. Logaritmické 3D farebné charakteristiky tzv. 3D LUT-ky nahradili pôvodné filmové senzitometrické krivky. Autor textu tu bez zbytočnej matematiky a fyziky vysvetľuje podstatu tohto procesu a dáva praktické návody, ako všetky najnovšie poznatky reálne využiť. Kameraman a pedagóg Anton Szomolányi správne upozorňuje na to, že digitálna exponometria je dnes v neustálom vývoji. Vznikajú nové (HDR) postupy aj meracie pomôcky pre posúdenie správnej hodnoty expozície snímku. Preto odporúča mladým kameramanom stále platnú metódu objektívneho merania expozičného osvetlenia pomocou meracích prístrojov. Problematika súčasnej digitálnej filmovej tvorby je už natoľko rozsiahla, že vznik tejto monografie možno iba privítať. Pomôže objasniť veľký rozsah nových potrebných znalostí. schovat popis