Môže mapa zachytiť trajektórie pocitov, osamelosť, lásku? Dajú sa zmapovať rodinné tajomstvá? Rodíme sa s kompletnou mapou sveta v hlave? Trávime väčšinu života skúmaním, ako sa k nej dostať? Máme právo v nej odbočiť? Sú na mapách tie pravé miesta?

Otázky sa zjavia na scéne v jedno obyčajné augustové popoludnie, keď dvanásťročný T. S. Spivet, obdarený géniom svojrázneho kartografického vnímania, prijme telefonát zo Smithsonovho inštitútu vo Washingtone, v ktorom mu oznamujú, že za svoj príspevok k rozvoju vedy dostáva prestížnu Bairdovu cenu.

T. S. sa z vidieckeho ranča v Montane vydáva na cestu – sám, pred svitaním, s úmyslom naskočiť na nákladný vlak smerujúci na východ krajiny, do hlavného mesta. Čím väčšmi sa však od domova vzďaľuje, tým nástojčivejšie ho jeho púť privádza späť.

Zošit s rodinnou históriou v jeho kufri rozpráva príbeh predkov, ich dávnej cesty na západ. Ako T. S. číta, začína vidieť svojich blízkych i svoju rolu v novom svetle. Objavuje, že medzi faktom a fikciou sú niekedy nejasné hranice, a že aj napriek analytickej prísnosti, s ktorou chce zaznamenať všetko, s čím sa stretáva, svet okolo neho zostáva zahalený tajomstvom.

Obrázky, mapy a ilustrácie k textu odhaľujú o hrdinoch často viac než samotný príbeh. A hoci by sa zdalo, že takáto kniha dvanásťročného rozprávača bude určená deťom, nie je to tak.

Pohodové, no zároveň intelektuálne čítanie je určené predovšetkým dospelým, ktorí v sebe nezakríkli zvedavú dušu dieťaťa, ktorí cez úprimný pohľad chlapca dokážu objaviť mnoho dôverne známeho, intímneho, vypovedaného napriek neraz vážnym súvislostiam humorne, s bravúrou a so závažným posolstvom...