Bucky Cantor, dvadsaťtriročný židovský chlapec z Newarku, vyštudoval univerzitu a stal sa učiteľom telocviku. Píše sa rok 1944, Buckyho nevzali do armády, lebo je silne krátkozraký, a tak si cez prázdniny privyrába ako vedúci a športový organizátor detského ihriska. Pokojnú atmosféru dní naruší ochorenie jedného z detí a čoskoro sa ukáže, že mesto je postihnuté epidémiou detskej obrny, pomerne často so smrteľnými dôsledkami. Bucky situáciu ťažko znáša, lebo sa s deťmi medzičasom zžil, a okrem toho mnohé z nich pozná zo svojho jednoročného pôsobenia na škole. Nevie pochopiť ľudskú bezmocnosť zoči-voči zákernej chorobe, a búri sa aj proti Bohu, ktorý čosi podobné dopúšťa. schovat popis