... pravda má opicu, a každý len hľadá, kde tú svoju uloviť. Je to naozaj tak? Spýtajte sa slona, keď ho stretnete v čerešňovom sade. Že ste ešte nevideli slona v čerešňovom sade? To sa len príliš dobre maskuje... Matej Vlašič mal odjakživa rád svoj vnútorný svet. Ten ovplyvnila večerná oranž zapadajúceho slnka nad petržalskými činžiakmi, no ešte o kúsok viac konáre nádhernej čerešne, ktorá mu bola detským útočiskom, a vinič, tiahnuci sa nekonečnou starkinou záhradou. Prvú báseň v živote napísal v trinástich, prvú báseň zo zbierky v sedemnástich. Od prvých veršov cítil, že ho už pero a ceruzka budú sprevádzať vnútorným životom navždy. Nikdy by však neveril, že obsah svojho veľkého srdca, čo kládol na papier, ho jedného dňa dovedie až sem k ucelenému dielu o láske, vášni, podstate bytia, či aspoň k snahe ho pochopiť. Básne sú popretkávané myšlienkami z knižiek, ktoré autorom počas života otriasli. Niektoré z básní prifarbujú kresby, čo robí z knižky ozajstnú zbierku pokladov. Kombinácia výrokov velikánov, veršov z čistej duše človeka a autentických ilustrácií osloví čitateľa svojou ľudskosťou. Pripravte sa: tieto básne o láske, hľadaní pravdy a svetla v tme pravdepodobne odhalia aj zopár slonov vo vašom čerešňovom sade. Ozaj, viete, prečo majú slony červené oči? schovat popis