Vyberanie pápežských desiatkov v Uhorsku v 13. a 14. storočí na obranu Svätej zeme sa konalo v rokoch 1281–1375. Záznamy z vyberania z rokov 1281–1331 a 1338–1375 nie sú pre nás natoľko zaujímavé pre ich obsahovú stránku. Nemajú taký zoznam farských miest, aby nám poskytli taký materiál pre topografický obraz Slovenska ako súpisy z rokov 1332–1337. Vtedy sa vyberali desiatky po strediskách, ktorými boli vyššie cirkevné inštitúcie až po archidiakonáty, prípadne biskupské strediská. Vyberanie desiatkov v rokoch 1332–1337 prebiehalo prakticky v poslednej tretine vlády kráľa Karola z rodu Anjouovcov. Kým k tomu došlo, muselo Uhorsko prekonať dôležitú fázu vývinu. Koniec 13. storočia a začiatok 14. storočia bol poznačený bojom o uhorský trón. Stalo sa tak preto, že sa vyčerpalo vládnutie domácej dynastie Arpádovcov po nástupníckej linke. V poslednom desaťročí 13. storočia sa ešte podarilo uchrániť uhorskú korunu pred cudzím vplyvom dosadením kráľa Ondreja III., príbuzensky už hodne vzdialeného od priamej nástupníckej línie. Po jeho smrti nadobudol boj o uhorský trón nečakané rozmery nielen medzi jednotlivými pretendentmi, ale aj medzi jednotlivými oligarchami podľa toho, na stranu ktorého pretendenta sa pridali. Do tohoto boja sa dosť angažovane zapojila aj vysoká cirkevná hierarchia. Z rozháraných pomerov vyšlo aj niekoľko korunovácií. V celej tejto chaotickej situácii prebiehala na tú dobu nevídaná diplomacia. Pápežská kúria pokračovala v sledovaní uhorských pomerov aj ďalej. Domáce duchovenstvo bolo opomínané. Na cirkevné miesta sa dostávali osoby cudzieho pôvodu. Tento trend sa zámerne presadzoval aj v štátnej správe. Cudzincami boli obsadzované predovšetkým zodpovedné miesta v štátnej správe. Župani hraničných žúp boli z bezpečnostných dôvodov obsádzaní ľuďmi tzv. vhodného pôvodu, čím sa rozumie oddanými anjouovskej politike. Tá istá tendencia sa presadzovala aj pri obsadzovaní biskupských sídiel. Na začiatku 14. storočia to bolo obzvlášť dôležité pre rozháranosť pomerov, zapríčinených bojom oligarchov o moc nad svojimi domíniami. Anjouovci keď chceli mať z politického hľadiska lukratívne domínium, museli v prvom rade zachovať celistvosť Uhorska a potom posilňovať nižšie stupne riadenia. V tomto im výdatne pomáhala pápežská kúria, ktorá z hľadiska správneho kurzu vývoja cirkvi v Uhorsku mala najväčšiu zábezpeku v Anjouovcoch. U tých sa mohla spoľahnúť na to, že nemusela mať obavu o nežiadúce výkyvy. Z toho dôvodu malo anjouovské pôsobenie v Uhorsku mimoriadny význam pri udržaní celistvosti Uhorska. O vyberaní desiatkov v Uhorsku do roku 1332 toho vieme pomerne málo. Určite nebolo ani dobre organizované, ani robené s veľkým pochopením kráľov. Kráľ Karol povolil riadne vyberanie až roku 1332, keď dosiahol, že jedna tretina vybraných desiatkov zostane doma na podporu boja proti domácim ohrozovateľom viery. Kolektori prišli už roku 1331. Vyberať začali až roku 1332 s relatívne dobre premyslenou organizáciou. Na čele celej organizácie boli dvaja legáti, Rajmund de Bonofato a Jakub Berengariov. Rajmund pôsobil v Ostrihomskej arcidiecéze a Jakub mal na starosti Kaločské arcibiskupstvo. schovat popis