Codexy tisovské, pochádzajúce z prvej polovice štyridsiatych rokov 19. storočia, patria k základným materiálovým prameňom pre rozprávkové edície v 19. storočí. Francisciho Slovenské povesti (1845), Slovenské povesti Augusta Horislava Škultétyho a Pavla Dobšinského (1858 - 1861) a Dobšinského Prostonárodné slovenské povesti (1880 - 1883) priniesli rozprávky, ktoré do nich zapísali August Horislav Škultéty (Codex tisovský A), Jonatan Dobroslav Čipka (Codex tisovský B) a Štefan Marko Daxner (Codex tisovský C). Nakoľko zbierky vznikli pred prvým knižným vydaním rozprávok a pred štúrovskou jazykovou kodifikáciou, ich edičné sprístupnenie ponúka literárnym vedcom a folkloristom náhľad na podobu rozprávky pred jej kanonizovaním v tlačených edíciách, jazykovedcom zase rozsiahly materiál z predspisovného obdobia. Zámerom publikácie je zužitkovať práve tento multidisciplinárny potenciál: ponúka transkribovaný prepis rukopisu, ktorý si kladie za cieľ po všetkých stránkach verne reprodukovať originál bez redakčných zásahov tak, aby prepis simuloval čo najautentickejšiu repliku pôvodného rukopisu. Vydanie dopĺňajú základné informácie ku zbierke a edičné poznámky ku každej rozprávke zvlášť, ďalej úvodný text tematizujúci genézu prameňa, zásady prepisu, a napokon obrazová príloha. schovat popis