Novely Bál, Za koho ísť, Ťapákovci, Hrdinovia a Márnosť všetko vám odhalia neuveriteľný pozorovací a rozprávací talent autorky, ktorú smelo môžeme nazvať slovenskou Jane Austenovou. Hoci tvorila o 100 rokov neskôr, žila vo veľmi podobných podmienkach. Aj ona sa narodila do mnohopočetnej rodiny farára a rovnako ako Jane skúmala atmosféru života vidieckej spoločnosti, jej prízemné záujmy a často i chudobný myšlienkový svet. Vkĺznite teda na dedinský Bál, nechajte sa unášať geniálnym vnútorným svetom Timraviných postáv v prvej novele a pokračujte ďalej, od hľadania nádejného ženícha, cez ťapákovskú neschopnosť vystúpiť zo starých koľají, ukážkou nezmyselnosti vojny a jej hrdinov až po dodnes platnú pravdu, že za peniaze si šťastie, lásku ani zdravie nekúpite. Barbora Kardošová Neskrátené novely Bál, Za koho ísť, Ťapákovci, Hrdinovia a Márnosť všetko s citom a láskou čítajú skvelé herečky Zuzana Fialová, Zuzana Porubjaková, Jana Oľhová, Kristína Svarinská a Zuzana Vačková. Niečo o autorke Božena Slančíková sa narodila 2. októbra 1867 v malej obci Polichno v mnohopočetnej rodine evanjelického farára. Prišla na svet spolu s bratom – dvojčaťom Bohuslavom. Základné vzdelanie získala od otca, neskôr absolvovala štvrtú triedu meštianskej školy v Banskej Bystrici. Skromné vzdelanie si dopĺňala čítaním kníh, o literatúru mali u Slančíkovcov veľký záujem. Rodina si dokonca pre vlastné potešenie vydávala časopis Ratolesť, do ktorého prispievala aj budúca spisovateľka. Vrcholná predstaviteľka druhej fázy slovenského realizmu písala črty, poviedky a novely z dedinského a spoločenského života. Príbehy zasadzovala zväčša do dedinského alebo malomestského prostredia svojho rodného kraja, v mnohých sa dajú vytušiť jej vlastné skúsenosti, a čo je veľmi sympatické, svoje hrdinky a hrdinov nenechala len útrpne prijímať rany osudu. Smelo ju môžeme nazvať prvou – zlatou a uštipačnou – slovenskou feministkou. Zomrela 27. novembra 1951 v Lučenci vo veku 84 rokov. schovat popis