Recenze Children of Blood and Bone

Children of Blood and Bone

Adeyemi, Tomi

223 Kč

Zobrazit knihu

Popis
Podrobnosti

Zélie lives in a world where magic has disappeared and magis, once revered, are targeted by a ruthless king. But at seventeen, Zélie has a chance to bring magic back to the land of Orïsha. In the face of danger, death, and a star-crossed romance, Zélie must grapple with the ramifications of... číst celé

Nakladatel: Macmillan US
Kód:
Rok vydání: 2018
Jazyk: Angličtina
Vazba: Taschenbuch
Počet stran: 448
Šířka balení: 13.2 cm
Výška balení: 19.6 cm
Hloubka balení: 3.6 cm
Váha balení: 412 g

Recenze

Ověřené recenze jsou tak výslovně označené, ostatní jsou neověřené.

Recenze od Matas

Kniha Children of Blood and Bone mě opravdu moc zaujala, protože ji napsala černošská autorka a celý děj knihy se měl odehrávat ve fantasy uzpůsobeném prostředí afrického kontinentu V tom jsem viděla velký potenciál a věřila jsem, že si přečtu něco velice originálního. Jak ale bývá knize vytýkáno, nic moc unikátního v tom není. Kniha je další z mnoha ukázek moderní young adult fantasy vlny a nic moc unikátního jsem v ní nenašla – v rámci zmíněné vlny knih mi možná přijde ještě trochu slabší. První polovina mě bavila, ale pak to šlo celkem dolů.

9/01/2019

Recenze od Arienai

Neměla jsem v plánu se do ní pouštět, ale oh well... ta Anglie mě zabije. Anyways, asi tak do tří třetin to byla fakt parádní jízda. Ignorovala jsem fakt, že se to v některých dějových aspektech podobá x dalším YA knihám a užila jsem si to. Na Zélii se mi líbilo to, že byla občas pěkně otravná a člověk ji sem tam nemohl vystát. Jejího bratra Tzaina ale nemůžu na druhou stranu vystát. NE. Aspekty africké kultury super, stejně jako schopnosti mágů. Chci ale vidět víc (hlavně Nosiče nemocí, to je prostě cool!). Bohužel jsem ale necítila žádnou chemii mezi Princátkem a Zélií... Nevím, romantiku bych asi úplně vypustila a spíš se soustředila na politiku a děj. A pak tu je zlý Král, který mi v hodně věcech připomínal toho z Maasové. Well, jinak ale doporučuji, pokud máte rádi knihy typu scavenger hunt.

28/06/2018

Recenze od Zoya

Nie, nie, nie a ešte raz NIE! Celé zle. Spôsob, akým bol pre túto knihu v USA robený marketing bol trestuhodne zavádzajúci! BookTuberi a talkshows sa o The Children of Blood and Bone vyjadrovali ako o epickej fantasy inšpirovanej Afrikou a hlavne Nigériou. Nič nemôže byť ďalej od pravdy. Zabudli totižto povedať, že je to len lacný postriebrený obal, pod ktorým sa skrýva YA ako remeň. A čo viac, ide o YA, ktoré premieľa všetky námety doposiaľ známe a už dávno obkukané. Trh je presýtený a pohár sa začína prelievať.
Kniha ma bavila prvých 20-30 strán, potom mi prestávalo niečo sedieť a nakoniec sa z toho vykľulo neskutočné fiasko. Adeyemi má na zadnej stránke uvedené, že pôsobí ako creative writing coach - ak však motivuje svojich klientov k tomu, aby písali ako píše ona, tak Pán Boh zaplať.
Po "dočítaní" (píšem úvodzovky, lebo zhruba od polovičky sa dali preskakovať takmer celé strany bez toho, aby ste sa stratili v deji a worldbuildingu, aj keď popravde odvtedy mi tá kniha bola už vcelku ukradnutá) . . . ešte sa mi nestalo, aby som bola po dočítaní nejakej knihy tak naštvaná, ako po The Children, takže sa pokúsim zhrnúť svoje traumy v bodoch:

- zlý marketing a označenie - Adeyemi a iní (vrátane Fallona) sa nám snažili nahovoriť, že ide o epickú fantasy a (rozhodne nie podprahovo) sa pretláčalo spojenie s Black Lives Matter, čo dodalo tejto knihe v mnohých očiach značnú váhu a reklamne zakrylo fakt, že príbeh je dosť zlý žart. Momentálne je kritizovaná dokonca aj Afro-Američanmi, Afričanmi celkovo, či samotnými Nigérijcami, a to hlavne kvôli world-buildingu (nájdete na goodreads). Systém mágie je neurčitý a naviac si dosť protirečí.

- v skutočnosti ide o YA, ktoré sa nesnaží o nič nové, či originálne. Adeyemi samotná až príliš využíva smrť a telesnú újmu ako traumy svojich postáv. Hlavné postavy sú rivalmi, ale zamilujú sa jeden do druhého v priebehu okamihu? Oh yeah, totally makes sense. Why not? Skrátka a dobre - nič originálne a nápadité, vlastne nad tým človek prevráti oči a ide ďalej.

- Spôsob, akým Adeyemi píše. Jej pisateľský štýl. To je zlé. Veľmi zlé. Temer neznesiteľné. Vadí Vám to? To ako píšem? Krátke vety... Snaha o epickosť. Mrhanie časom. Čitateľovým časom. A jeho nervami.... Zvyknite si. Lebo takto Adeyemi píše. Toto je jej štýl. Jej rukopis. Jej jedinečnosť. Teda aspoň snaha o ňu. Ale márna.

- Adeyemi robí z čitateľa idiota, a to mi vadilo asi najviac. Nemusíte vytvoriť detektívku v štýle Agathy Christie, alebo nového Harryho Pottera, aby ste aspoň trošku potrápili čitateľove mozgové závity, či jeho empatiu, ale nenazerajte na čitateľa ako na hlupáka, ktorého nielenže vediete celým príbehom za ručičku, ešte za neho aj žujete a prehĺtate. Zlaté pravidlo hovorí, že čitateľovi máte dať 2+2, nech si z toho vypočíta 4, ale u Adeyemi sa to 4-kami len tak hemží, pretože má vo zvyku neustále pripomínať jednu a tú istú vec dokola. Vkuse.

- Ich-forma z pohľadu troch postáv. Au. To bolelo. A veľmi. Takto sa to nerobí.

Konečne som si vyliala žlč, ktorá vo mne kypela pár mesiacov. Nemám viac slov. *mic drop*

14/10/2018