MÁRIA VALTORTA v desiatom diele približuje kruté umučenie nášho Pána Ježiša Krista, ktorý vzal na seba hriechy celého sveta, aby nás vykúpil, spolu s duchovným umučením Panny Márie. Agónia v Getsemanskej záhrade, zajatie, odsúdenie, bičovanie, korunovanie tŕním, zverstvá ľudí a výsmech cestou na Kalváriu detailne približujú utrpenie posledných hodín. Ukrižovanie, smrť a hrozné utrpenie pre Matku. Uloženie do hrobu a nekonečné hodiny čakania na zmŕtvychvstanie Pána, v ktoré skutočne verili len traja ľudia. Ráno vzkriesenia prináša obrovskú radosť najprv Matke, potom Márie Magdaléne, neskôr učeníkom, pastierom a apoštolom. Pán sa zjavuje v jeden deň takmer na všetkých miestach, kde evanjelizoval, a chce utvrdiť ľudí, aby neverili rečiam o trvalej smrti jeho tela. Všetci spoločne slávia dodatočnú Veľkú noc pár dní pred slávnym vystúpením do neba. Dielo sa blíži k záveru pri opise zoslania Ducha Svätého a blaženom prechode Panny Márie do neba. Dočítame sa o prvotnej Cirkvi, jej mučeníkoch a prvých apoštolských cestách. V úplnom závere sa nachádzajú Pánove dôvody a vysvetlenia, prečo Márii Valtorte dielo nadiktoval a ako má napomôcť stratenej viere pre ľudí v dnešnej dobe.

A hľa, posledný Ježišov kŕč. Celé telo sa napne; pri poslednom z troch kŕčov je ako napnutý luk, chveje sa, strašné vidieť, a potom pretne vzduch mohutný výkrik, nemysliteľný z takého znivočeného tela, „mocný hlas“, o ktorom hovoria evanjeliá, ktorý je prvou časťou slova „mamka“… A viac už nič…Hlava mu klesne na hruď, telo dopredu, chvenie ustane a zastaví sa dych. Vydýchol. Zem odpovie na výkrik Zabitého strašidelným zaburácaním. Akoby z tisíc obrích poľníc zaznie jediný zvuk a tomuto hroznému akordu odpovedajú izolované noty, trhajúce blesky, ktoré križujú oblohu všetkými smermi a dopadajú na mesto, na chrám, na dav….