Spomienky na svoje pôsobenie vo funkcii predsedu SAV spracoval Vladinír Hajko už začiatkom 90-tych rokov 20 st. Uložil ich v rukopisnej forme u Štefana Lubyho s tým, že po smrti autora sa môžu uverejniť. Vladimír Hajko zomrel 24. júla 2011, v deň svojich menín a nedožitých 91 rokov. Hajkove spomienky sú autentické pamäti napísané bez archívnych podkladov. Napriek tomu sú verným obrazom doby a text svedčí o výbornej pamäti autora. Vystupuje v nich takmer 170 osôb. V. Hajko nám približuje politickú a personálnu prax svojej doby, menovanie predsedu a voľbu členov Predsedníctva SAV i menovanie riaditeľov ústavov. Komentuje 80-te roky minulého storočia, obdobie prestavby a zavádzanie demokratických prvkov riadenia, financovanie a budovanie SAV a spolupráca s decíznou sférou. Hodnotí, často kriticky, kvalitu vedeckého potenciálu. Venuje sa integrácii pracovísk, budovaniu vedeckých centier, ktoré sa po r. 1990 rozpadli. Spomína veľké projekty, medzi ktorými osobitné postavenie má prognostická činnosť, ktorá odhalila slabiny vtedajšieho politického aj ekonomického systému. Opisuje budovanie realizačnej základne SAV, spoluprácu s vysokými školami a jej úskalia, medzinárodnú vedeckú spoluprácu SAV. Veľkú pozornosť venuje vzťahom ČSAV a SAV. Pamäti obsahujú mnoho údajov, ktoré sú zatiaľ oficiálnej historiografii neznáme. Text editovali Š. Luby a V. Hajko ml., rozčlenili ho na kapitoly, doplnili vysvetlivkami a menným registrom. Prof. RNDr. Vladimír Hajko, Dr. h. c. sa do histórie SAV zapísal významným spôsobom. Akadémiu rozvinul, dobudoval personálne, priestorovo aj prístrojovo. Dopustil sa aj niektorých omylov, ktoré sebakriticky hodnotí. Oboznámenie sa s Hajkovými spomienkami môže byť pre pracovníkov SAV i našu vedeckú komunitu ako aj pre historikov zaujímavé. schovat popis