Historický román Tieňohra odhalí tajomstvá ukrytépod ruinami kniežacieho hradiska na Zobore.\nMôžeme sa iba domnievať, čo sa naozaj odohralo v roku 833 na území dovtedy pokojného Nitrianskeho kniežatstva. Jeho obyvatelia si vychutnávali pokoj a mier a netušili, že panovník susedného kniežatstva sa rozhodne všetko zmeniť. Nečakali útok, nevedeli, že príde smrť. Ani to, že vycvičené moravské vojská plienením a vraždením zničia všetko, čo poznali. Ich domovy, rodiny, zvyky dávnych predkov aj úctu k starým bohom.\nAni taktika a múdrosť kniežaťa Pribinu, či veľká láska jeho milovanej kňažnej nedokázali zastaviť tých, čo bažili po moci. Mier, pokoj aj samotná láska sú odrazu iba slová. Sloboda skončila v troskách horiacich osád a hradísk. Zostal smútok, sklamanie, iba iskrička nádeje. A nutnosť žiť ďalej...\nKnižná séria Nitky osudu príťažlivou formou približuje doteraz nepoznané stránky života slovanských panovníkov.Po románe Milica a knieža o tajomnom franskom kupcovi Samovi sa autorka venuje ďalšiemu veľkému mužovi z našich dejín.\nUkážka:\n   Aj kniežacie sídlo dýchalo pokojom, iba v panovníckej spálni nikto nespal. Biele svetlo mesiaca, ktoré vnikalo dnu cez otvorené okenice, sa strácalo v mihotavých odleskoch praskajúceho ohniska. Lôžko, vystlané mäkkými kožušinami, bolo rozhádzané a nič neskrývalo dve nahé telá, prepletené v náruživom súzvuku.\n   Pribina sa nadvihol, aby lepšie videl na Valiu. Odhrnul jej z tváre prameň vlasov.\n   „Si nádherná,“ zašepkal obdivne. „Ani som nevedel, že raz dokážem niekoho takto ľúbiť. Každý deň ďakujem Perúnovi, že nám skrížil cesty.“\n   So sebavedomým úsmevom milovanej ženy mu pozrela do očí. Svetlo plameňov z ohniska sa v nich odrážalo ako na lesklej čepeli meča.\n   „I ja ďakujem vo svojich modlitbách. No nielen za naše stretnutie.“\n   „A za čo ešte?“\n   „Za tvoju lásku, za to, aký si, aj za to, čo všetko si už pre mňa urobil.“\n   „Urobím pre teba oveľa viac,“ s úsmevom sa k nej opäť pritúlil.\n   Valia však ešte neskončila. „Som vďačná tiež za dnešný deň.“\n   „Iba za ten dnešný? Ja sa teším na každý deň s tebou.“\n   „Myslím to vážne, Pribina. Vieš dobre, aká som s tebou šťastná, avšak dnešok bol výnimočný. Návšteva arcibiskupa znamenala veľa pre mňa i pre ostatných kresťanov v Nitre.“\n   Knieža spozornel. Ani sám nevedel prečo, okamžite si pri tých slovách spomenul na Mstislava.\n \nO autorke:\nTatiana Macková (1963) sa narodila a žije v Topoľčanoch. Je autorkou fantasy novely Syn lesov a príbehu z obdobia križiackej výpravy Piate prikázanie. Vo svojej tvorbe sa v poslednom období zameriava najmä na históriu. Jej knižná séria Nitky osudu príťažlivou formou odkrýva doteraz nepoznané stránky života slovanských panovníkov. Po románe Milica a knieža o tajomnom franskom kupcovi Samovi sa autorka venuje Pribinovi, ďalšiemu veľkému mužovi z našich dejín.„Určite sa všetko neudialo tak jednoducho, ako to v niektorých prípadoch popisujú učebnice dejepisu. Život predsa nie je jednoduchý. Nič sa nedeje priamočiaro, prosto. Dnes a ani kedysi,“ tvrdí autorka o svojom románe.